Nehnuteľnosti pre Váš biznis

ADMS - realitná kancelária

Vyhľadávanie
Podrobné vyhľadávanie
  -     €
  -   m2

Ako megaprojekty menia Bratislavu, Košice, Žilinu a ďalšie mestá

Stavebná aktivita na Slovensku je v posledných rokoch veľmi intenzívna, až dravá, a naše prostredie nie je pripravené na tlak zo strany investorov. Výsledkom sú stavby, ktoré verejnosť vníma kriticky. Analýza diania posledných dvoch rokov ukázala, že najzávažnejšou témou je problém tvorby miest a životného prostredia. Vyvstáva otázka, ako v liberálnom prostredí pracovať s architektúrou a urbanizmom: Plánovať alebo neplánovať, regulovať alebo neregulovať?

Vežiaky zmenili obraz mesta a potlačili prirodzené dominanty, ako je Bratislavský hrad.

Takto uvádzajú tému plánovania a výstavby slovenských miest autori Ročenky slovenskej architektúry 2016/2017. Po druhýkrát zostavil výber najzaujímavejších projektov ostatných dvoch rokov tím Oddelenia architektúry Slovenskej akadémie vied.

Podľa vedúcej oddelenia, profesorky Henriety Moravčíkovej, sa súčasný spôsob plánovania a výstavby slovenských miest naštartoval v 90. rokoch, keď po štyroch desaťročiach prísneho centralizovaného plánovania prišlo k oslobodeniu a plánovanie sa stalo kriticky prijímaným. Predpokladalo sa, že trhová súťaž a súkromné investície dokážu priniesť najlepší vývoj pre mesto.

Práve na to, či v krajských mestách prevažovalo schvaľovanie plánovania mestského rozvoja, alebo schvaľovanie jednotlivých developerských projektov, sa pozreli vo svojej štúdii. „Chceli sme tým ilustrovať, nakoľko sú mestá pripravené na to, čo od nich očakáva súkromný sektor alebo pripravené nie sú a reagujú ad hoc,“ hovorí H. Moravčíková.

Bratislava pod tlakom, Košice pripravené

Predpokladali sme, že na celom Slovensku sa mestá menej plánujú a viac stavajú, priznáva jej kolega Peter Szalay. Napokon sa však ukázalo, že je to najmä problém Bratislavy. Len 15 percent posudzovaných projektov tu tvorili územné plány a urbanistické štúdie a až 85 percent sú konkrétne projekty výstavby, väčšinou bez komplexnejšieho plánovania vzťahov v rámci mesta.

Naopak, vo väčšine krajských miest prevládali územno-plánovacie projekty a viac sa premýšľalo nad reguláciou mesta. „Pozitívny príklad sme videli v Košiciach, kde od konca 90. rokov vytvorili kompletný urbanistický plán, ktorý by mohol byť rozumne napĺňaný na rozdiel od toho, čo sa deje v Bratislave,“ porovnáva P. Szalay a poukazuje na územný plán zóny Chalúpkova, ktorý bol schválený len nedávno, hoci tu už stoja alebo sa stavajú projekty ako Twin City alebo Sky Park.

 

Schéma plánovanej výstavby v zóne Chalupkova - Nivy
Zdroj: Oddelenie architektúry SAV

 

Vedci neskúmali len hmotovú stránku plánovania mesta, ale aj spoločenskú, ktorá je rovnako dôležitá. Podľa P. Szalaya sa nehovorí o tom, že sa stavajú predovšetkým byty vysokého štandardu, ale chýba verejná vybavenosť obrovských území s novou výstavbou a sociálne bývanie. „Občianska vybavenosť, ktorú predpisujú územné plány, väčšinou znamená apartmánové byty. Predávané sú ako byty do osobného vlastníctva, ale v štatistikách pre povoľovanie fungujú ako občianska vybavenosť. Kultúra a školstvo chýbajú, všetko sa supluje obchodnými priestormi,“ vysvetľuje P. Szalay.

Predstavte si mesto o desať rokov

Od týchto úvah sa autori ročenky dostali až k podstate tvorby územného plánovania. Od plôch definovaných abstraktnými číslami funkcií by sa územný plán mal vrátiť k prísnejšiemu plánovaniu, ktoré sa týka aj architektúry mesta. Mestskí plánovači aj úradníci na štátnych a stavebných úradoch sa pozerajú len na jednotlivé projekty, ale nikto si nevie predstaviť, čo tieto projekty urobia s podobou mesta o desať či dvadsať rokov.

Bratislave chýba digitálny model, v ktorom si môžu úradníci aj obyvatelia pozrieť, ako nové projekty zmenia celé mesto. Autori ročenky sa preto rozhodli vizualizovať dve kľúčové oblasti rozvoja Bratislavy – zónu Chalupkova medzi Euroveou a Stanicou Nivy, často nazývanú aj nové centrum Bratislavy a okolie Račianskeho mýta. Podrobne zmapovali verejne dostupné dáta o plánovaných a schválených projektoch (vrátane informácií z portálu TREND Reality), ktoré zanalyzovali a premietli do digitálneho modelu mesta, ktorý vytvoril mladý architekt, doktorand Peter Horák.

 

Panoramatické pohľady na siluetu Bratislavy a porovnanie hustoty zástavby
Zdroj: Oddelenie architektúry SAV

 

„Dát je obrovské množstvo, sú neprehľadné a pre laika nezrozumiteľné, preto si nevie predstaviť, čo realizácia zámerov urobí s mestom,“ opisuje Laura Pastoreková z Oddelenia architektúry SAV, ktorá na modeli priestorového zobrazenia mesta spolupracovala. Okrem schém dvoch zón vytvorili aj siluetu mesta z charakteristických pohľadov z dvoch mostov.

Analýza a následná vizualizácia podľa nej priniesla dve zistenia. Prvé zrejme neprekvapí – mesto je veľmi nekoordinované a celkový obraz sa neukazuje priaznivo. Špeciálne v zóne Chalupkova vzniká akýsi urbanistický guláš. Druhé zistenie hovorí, že po oddelení apartmánov sa ukazuje, že nevzniká takmer žiadna verejná občianska vybavenosť. „Je to memento, že by sme mali byť ostražitejší, čo sa stavia a akým spôsobom sa to prezentuje,“ upozorňuje L. Pastoreková.

P. Szalay dodáva ďalšie zistenie, ktoré je novým podnetom do diskusie o hustote mesta. O Bratislave sa často hovorí, že je veľmi riedko osídlená. Dôvodom je rozťahanosť a zahrnutie kopcov a lesov do jej územia. Analýza hustoty vyjadrenej počtom obyvateľov na štvorcový kilometer však ukázala v Starom Meste hodnotu vyše štyritisíc ľudí a v zóne Chalupkova po dostavaní všetkých ohlásených projektov až vyše 14-tisíc, čo je na úrovni najhustejšie obývaných európskych miest. Tieto čísla nezahŕňajú ľudí, ktorí sem prídu cez deň do práce.

Podobným spôsobom vedci analyzovali aj Košice, Trnavu a Žilinu, podrobnejšie výstupy z výskumu plánovania miest budú súčasťou ďalších projektov.

Zdroj: reality.etrend.sk, 2018.Ako megaprojekty menia Bratislavu, Košice, Žilinu a ďalšie mestá. [online]. [citované 09.07.2018]. Dostupné z: https://reality.etrend.sk/realitny-biznis/ako-megaprojekty-menia-bratislavu-kosice-zilinu-a-dalsie-mesta.html

Novinky a aktuality
Ako megaprojekty menia Bratislavu, Košice, Žilinu a ďalšie mestá Ako megaprojekty menia Bratislavu, Košice, Žilinu a ďalšie mestá Stavebná aktivita na...
Drevostavby na Slovensku už môžu mať 5 podlaží Drevostavby na Slovensku už môžu mať 5 podlaží V tomto roku sa už môžu na Slovensku stavať...
STAVEBNÉ SPORENIE ČAKAJÚ ZMENY Stavebné sporenie čakajú zásadné zmeny Viac ako 20 rokov, presne toľko sa na trhu so...
Zoznam
nehnuteľností
Kategória Lokalita
V krátkosti o nás

Činnosť spoločnosti ADMS, s.r.o. je zameraná na oblasť obchodovania s nehnuteľnosťami komerčného charakteru pre obchod, priemysel a logistiku na západe Slovenska. 
Našim klientom vieme nielen poskytnúť kvalitné služby v oblasti realít, ale taktiež zabezpečiť služby v súvisiacich odboroch ako sú oceňovanie nehnuteľností, právne, geodetické služby, finančné, účtovné a daňové poradenstvo, stavebníctvo a architektúra.
Sme Licencovanou kanceláriou NARKS.